• Približne 210 000 objednávok ročne
  • Viac než 37 mil. magnetov na sklade

Dejiny magnetov

Obsah

Aké sú najdôležitejšie objavy v histórii magnetov?

História magnetov sa začína už v staroveku. Traduje sa, že prírodný filozof Thales z Milétu ako prvý objavil prirodzene sa vyskytujúce magnetovce. V nasledujúcich storočiach sa poznatky o magnetoch ďalej rozvíjali. Boli súčasťou mnohých vedeckých objavov a vynálezov, ako je kompas alebo elektromotor. Významným míľnikom je vývoj silných neodýmových magnetov v roku 1982. Dnes sú magnety neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Sú obľúbené dekoratívne predmety, praktickí pomocníci na každý deň v dielni a v sklade a nevyhnutnosť v elektrotechnickom priemysle.
História magnetov je veľmi komplexná, preto tu uvádzame len najdôležitejšie míľniky.


Prírodný filozof Thales z Milétu objavil magnetovec okolo roku 600 pred n. l.

600 pred n. l.: Thales z Milétu prvýkrát opisuje magnetovce

Podľa prameňov prírodný filozof Thales z Milétu v Grécku vo svojich spisoch ako prvý opisuje príťažlivé sily magnetovcov.

Podrobnejšie informácie o objave magnetovcov nájdete pri otázke Kto objavil prvý magnet?.


Hippokrates z Kosu bol prvým liečiteľom, ktorý používal magnety.
Hippokrates z Kósu

460–370 pred n. l.: Magnety sa používajú v antickom liečiteľstve

Magnetom boli od začiatku pripisované liečivé účinky. Antickí lekári zastávali názor, že magnety dokážu z ľudského tela vytiahnuť choroby. K tejto myšlienke dospeli, pretože magnetické pole magnetov dokázalo aj cez drevo priťahovať predmety zo železa. Prvým známym liečiteľom, ktorý používal magnety, bol Hippokrates z Kosu, žijúci v rokoch 460–370 pred Kristom. Doteraz však nebola liečivosť magnetov vedecky preukázaná. Viac k tejto téme nájdete na našej stránke s často kladenými otázkami Môžem použiť magnety na šperky?.
Napriek tomu zohrávajú magnety veľkú úlohu v dejinách medicíny. V modernej medicíne sa magnety nachádzajú napríklad v prístrojoch na MRI a v iných aplikáciách.




Prvý kompas z Číny ešte neslúžil na navigáciu.

2. stor. pred n. l.: V starovekej Číne bol vynájdený prvý kompas

Už v starovekej Číne využívali Číňania magnetizmus. Pri hľadaní nefritu používali akýsi kompas, aby z hôr opäť trafili domov. Ihla starovekého čínskeho kompasu z 2. storočia pred naším letopočtom bola vtedy lyžica z magnetitu, ktorá ukazovala na juh. Tomuto kompasu preto prischol názov "Si'nan", čo v preklade znamená "ukazovať južný smer". Táto lyžica sa kládla na platňu s písmenami. Pomocou tohto prakompasu sa v Číne veštila budúcnosť, podľa neho sa orientovali budovy a používal sa aj v náukach feng-šuej. Neskôr sa pri "južnom ukazovateli" namiesto lyžice používala aj figúrka ryby alebo korytnačky. Táto verzia kompasu však bola príliš nepresná na navigáciu.

Ak sa chcete o kompase dozvedieť viac, môžu vás nižšie zaujímať otázky Kedy bol kompas vynájdený? a Čím sa kompasová ružica/ihla zoraďuje?.


William Gilbert zistil, že samotná Zem je magnet.

1600: William Gilbert skúma zemský magnetizmus

Dlho existovali tri hypotézy o tom, ako vzniká magnetizmus. Niektorí učenci sa domnievali, že určité predmety na zemskom povrchu pôsobia príťažlivo na magnetovec, iní verili v nebeský pôvod a ďalší zastávali názor, že magnetický je iba samotný magnetovec. V roku 1600 vyslovil lekár William Gilbert (1544–1603) hypotézu, že celá Zem je sama o sebe magnetom. To sa následne podarilo dokázať aj modelovými experimentmi.

Tak vznikol pojem elektrina
Dejiny magnetizmu a elektriny úzko súvisia. Elektrický náboj bol objavený, keď Thales z Milétu okolo roku 600 pred Kristom pošúchal jantár o kožušinu a tým pritiahli perá. Trenie totiž jantár elektricky nabilo. Thales z Milétu si však tento jav ešte nevedel vysvetliť. To napravil William Gilbert okolo roku 1600, takmer 2000 rokov po Thaletovi z Milétu. Tento jav nazval "electric". Keďže jantár sa po grécky povie "élektron", možno tu vidieť súvis so vznikom daného pojmu.


Čiernobiely portrét Hansa Christiana Ørsteda
Hans Christian Ørsted (1777–1851)

1820: Hans Christian Ørsted objavuje magnetický účinok elektrického prúdu

Dánsky fyzik, chemik a prírodný filozof Hans Christian Ørsted pri jednom experimente pozoroval, ako sa strelka kompasu vychýlila vplyvom drôtu, ktorým prechádzal elektrický prúd. Na základe tohto poznatku a ďalších pokusov Hans Christian Ørsted zistil, že elektrický prúd vytvára magnetické pole. Svojím objavom tak položil vedecký základ pre vývoj elektromagnetov.
Michael Faraday, anglický prírodovedec, v roku 1821 zopakoval Ørstedove experimenty a ďalej ich rozvinul. Pri svojich pokusoch dosiahol, že permanentný magnet uviedol vodič, ktorým prechádzal elektrický prúd, do kruhového pohybu. Táto elektromagnetická rotácia položila základ pre vývoj elektromotorov.


François Arago dokázal zmagnetizovať železo pomocou vodičov, ktorými prechádzal elektrický prúd.

1825: Wiliam Sturgon vyvíja prvý elektromagnet

Základom elektromagnetu je objav Françoisa Araga (1786–1853). Podarilo sa mu pomocou vodičov pod prúdom zmagnetovať železo v blízkosti. Angličan William Sturgon (1783–1850) vyvinul prvý elektromagnet v tvare podkovy tak, že na železný strmeň navinul medený drôt. Keď medené vodiče niesli elektrický prúd, magnet dokázal zdvíhať ťažké železné bremená. Hneď ako sa prúd vypol, bremená z magnetu opäť spadli. Do roku 1830 dokázali takéto elektrické podkovovité magnety zdvihnúť už bremená s hmotnosťou až 500 kg.


Prvý umelý magnet bol kompozitný magnet.

1730: Servington Savery vyvíja prvý umelý magnet – kompozitné magnety

Až do 17. storočia boli prirodzené magnety, magnetitové kamene, jediným zdrojom magnetizmu. O umelých magnetoch sa prvýkrát hovorilo v roku 1730. Servington Savery pri svojich pokusoch dostal nápad zväzovať magnetické oceľové ihly. Spojením vznikol takzvaný kompozitný magnet. Zistil pritom, že magnetická sila pretrvávala aj po šiestich mesiacoch. Zrodil sa permanentný magnet. Okrem toho zistil, že dva magnetické póly, ak sú navzájom spojené, udržia päťkrát väčšiu hmotnosť, než keby pôsobili samostatne. Tento jav sa uplatňuje aj pri Hufeisenmagnet.


Portrét Michaela Faradaya
Anglický prírodovedec Michael Faraday (1791-1867)

1831: Michael Faraday objavuje elektromagnetickú indukciu

V roku 1831 objavil Michael Faraday elektromagnetickú indukciu, keď sa pokúšal pomocou magnetického poľa vytvoriť elektrický prúd. Pri pokusoch používal železný prstenec s dvoma oddelenými vinutiami z izolovaného medeného drôtu. Dokázal pritom, že meniace sa magnetické pole indukuje vo vodiči elektrické napätie. Jeho práca položila vedecké základy vývoja elektrických generátorov a transformátorov. V našej sekcii Magnetizmus od A po Z nájdete podrobné informácie o magnetickom toku a o Lenzovom zákone.


Štyrmi Maxwellovými rovnicami sa vypočítavajú elektrické a magnetické javy elektromagnetizmu.

1864: James Clerk Maxwell matematicky opisuje elektromagnetizmus

Fyzik James Clerk Maxwell v roku 1864 spôsobil revolúciu vo fyzike tým, že našiel spôsob, ako vypočítať všetky elektrické a magnetické javy elektromagnetizmu. Jeho dnes známe štyri Maxwellove rovnice slúžia ako základné rovnice elektrodynamiky. Pri svojich pozorovaniach Maxwell rozpoznal, že elektrické a magnetické javy sa nevyskytujú nezávisle od seba. Viac k tejto téme nájdete pod Maxwellove rovnice v Magnetizme A–Z.


Zliatina pre neodýmové magnety bola objavená v roku 1982.

1982: Objavenie zliatiny pre neodýmové magnety

Neodýmové magnety, ako ich poznáme dnes, využívajú zliatinu neodým-železo-bór. Táto zliatina nesie skrátený názov NdFeB. Jej zloženie bolo v roku 1982 nezávisle vyvinuté výskumným oddelením automobilového koncernu General Motors Company a japonským fyzikom pevných látok Masatom Sagawaom.
Väčšina Magnete v našom sortimente sú neodým-železo-bórové magnety. Viac o výrobe neodýmových magnetov si môžete prečítať na našej stránke FAQ k téme Herstellungsprozess Neodym-Magnete.



Koľko druhov magnetov dnes existuje?

Okrem prírodných magnetov existujú dnes aj umelo vyrobené magnety. Pri týchto sa rozlišuje najmä medzi permanentnými magnetmi a elektromagnetmi.

Permanentné magnety

Permanentné magnety sa nazývajú aj „permanentné magnety“ („dauermagnety“). Permanentné magnety sú vyrobené z zmagnetizovaného feromagnetického materiálu a priemyselne sa vyrábajú. Pri tomto type magnetov zostáva magnetizácia trvalo zachovaná, aj po vypnutí magnetického poľa, ktorým boli zmagnetizované. Na svoje magnetické pole navyše nepotrebujú žiadny prúd. Medzi permanentné magnety z nášho sortimentu patria Neodýmové magnety a Feritové magnety. Viac o tomto type magnetov nájdete v Magnetizme A–Z pod heslom Permanentný magnet/Dauermagnet a na stránke s najčastejšími otázkami Feritové vs. neodýmové magnety.

Elektromagnety

Na rozdiel od permanentných magnetov potrebuje elektromagnet prúd, aby vytvoril magnetické pole. Elektromagnety sa používajú najmä v priemysle, pretože ich možno podľa potreby zapínať a vypínať a prúd môže regulovať silu magnetického poľa. Ďalšie informácie o tomto type magnetov nájdete v Magnetizmus A–Z pod heslom Elektromagnet.
Viac o rozdiele medzi permanentnými magnetmi a elektromagnetmi si môžete prečítať aj na našej FAQ stránke Elektro- vs. Permanentmagnet




Často kladené otázky o objave magnetov a magnetizmu


Magnetové kamene vznikajú zo železitej lávy, ktorá na povrchu vychladne.
Magnetické pole Zeme

Ako vznikajú prírodné magnety?

Najväčší známy magnet je samotná Zem. Náš modrý planéta má totiž tiež magnetické pole. Toto zemské magnetické pole vzniká vo vnútri Zeme. Presnejšie povedané vo vonkajšom zemskom jadre. Lava vo vonkajšom zemskom jadre obsahuje roztavené železo a nikel. Zložitou súhrou rotácie Zeme a prúdenia týchto tekutých kovov vzniká elektrický prúd, ktorý následne vytvára magnetické pole. Keď sa táto na železo bohatá lava dostane na zemský povrch, zmieša sa s oxidom uhličitým a následne vychladne. Tým vzniká magnetit, oxid železa. Tieto kamene z magnetitu si nesú predtým prirodzene vytvorené magnetické pole aj po vychladnutí. Magnety teda vznikajú v dôsledku vulkanizmu.

Poznámka: Že Zem je sama o sebe veľký magnet, zistil lekár William Gilbert až v roku 1600.

Kedy bol objavený magnetizmus?

Kedy a kde presne bol magnetizmus objavený, nemožno jednoznačne určiť. Podľa tradície objavil prírodný filozof Thales z Milétu okolo roku 600 pred Kristom účinok magnetitu. Príťažlivú silu prírodných magnetitov vysvetľoval tým, že musia mať dušu, keďže magnety pôsobia neustále a vyvolávajú pohyby podobné tým u živých bytostí. Zo spisov Thalesa z Milétu sa však nič nezachovalo. Zdrojom týchto poznatkov sú diela neskorších gréckych filozofov. Keďže Thales z Milétu bol prvý človek, ktorý si vedome uvedomil elektrinu a magnetizmus, práve s ním sa začína história elektro- a magnetickej fyziky.

Magnetické kamene majú prirodzené magnetické pole.

Odkiaľ pochádza slovo magnet?

Ak sa zaujímate o pôvod označení magnet a magnetizmus, rôzne zdroje uvádzajú dve možnosti:
  1. Označenie vychádza z mena nálezcu kameňov magnetit. Na túto teóriu poukazuje spis Gaja Plínia, rímskeho učenca v oblasti prírodovedy. Ten v roku 77 n. l. opisuje, že grécke označenie horniny magnetit „lithos magnes“ pochádza od gréckeho pastiera menom Magnes. Tento pastier objavil magnetit náhodou, keď pri výstupe na horu Ida priľnuli k balvanu jeho palica s železnou objímkou a klince v topánkach. Toto vysvetlenie s pastierom Magnom je však len legendou.

  2. Označenie vychádza z miesta nálezu kameňov magnetit. Magnetit sa našiel okrem iného v Magnízii, oblasti v Grécku. Ďalším možným náleziskom je antické mesto Magnésia v dnešnom Turecku. Obyvatelia oboch miest sa nazývali Magnéti.

Kedy bol vynájdený kompas?

Pri kompasoch používaných na navigáciu sa rozlišuje medzi mokrým a suchým kompasom. Mokrý kompas bol v Číne známy už od staroveku. Na navigáciu však Číňania začali používať južník až v 11. storočí. Mokrý kompas sa nazýva aj južník, pretože južný smer bol označený ako hlavný smer kompasu. V roku 1269 vynašiel Petrus Peregrinus de Maricourt magnetovú ružicu upevnenú nasucho na čape. Opísal to vo svojom diele "Epistola de magnete". V 13. storočí potom vznikol dnešný kompas s charakteristickou veternou ružicou.

Čím sa orientuje kompasová ručička?

Voľne pohyblivá kompasová ručička je z magnetizovanej ocele a orientuje sa podľa magnetického poľa Zeme. Keďže sa severný a južný pól navzájom priťahujú, oba ukazovatele kompasu sú priťahované magnetickým severným alebo južným pólom. Červené označenie ručičky preto vždy ukazuje na sever, bez ohľadu na to, ako kompas otáčate a prevraciate. Toto vysvetlenie orientácie kompasovej ručičky podľa zemského magnetického poľa však objasnil až William Gilbert okolo roku 1600.

PRÉMIOVÉ SŤAHOVACIE PÁSKY
Ďalší obchod tímu supermagnete
Objavte teraz
Vysokokvalitná plastová káblová sťahovacia páska, ktorá upevní rúrku na stĺp.